Armáda a služba vlasti

Korupcia, uprednostnenie kaiéry a peňazí pred morálkou, s tým sa stetneme na bežných aj vplyvnejších pozíciách i zamestnaniach, výnimkou nie je ani slávna armáda. Kebyže sa dnes prihlási človek do našej armády, v postate ani nevie za čo a za koho bojuje, za svoju zem teda nie. A za aký ideál? To je tiež otázne, či vôbec za nejaký. Európsky? To je aký? Kapitalizmus fungujúcu pre menšinu bohatých? Za to má byť niekto ochotný držať zbraň?
Takže je logické, že ľudí tam zväčša láka iba ponúkaný plat a určitý rešpek, ktorí si potom môžu od druhých vyžadovať.

Nejaká služba vlasti, to je riadny mýtus.
Ale nevravím, niektorí mladí a naivní hrdinovia tam možno vstupujú pod ideálom vlastenectva, avšak pochopia, že je to vlastne celé o všeličom inom, len nie o pravdivom ideále. Akurát tak ideále tých, ktorí ideály zabíjajú a vlastne človek tam ide bojovať pre záujmy mocných a bohatých, možno za seba, vôbec nie za svoj národ. V inom a žiaľ častom prípade sú zasa naši vojaci posielaní riešiť pre nás cudzie konflikty, do cudzích zemí, ktoré sme však nevyvolali my a ani nie sú mierené proti nám. Chránime tam záujmy kohokoľvek, len tie svoje a už vôbec nie záujmy a slobodu bežných slovenských občanov.

Žiaľ, mnohí túto kariéru vidia ako dobré a teplé miestečko, idea a vlastne skutočná ochrana a služba občanom, to býva dnes chápané ako nejaký omyl, niečo čo už dávnejšie neexistuje. My, naivní bežní ľudia si však myslíme, že niečo také sa ešte nosí a tí, ktorí na to majú prostriedky sú si vedomí, že to je dávno zabudnutý mýtus.
Varovným prstom sa ukazuje na to, ako by armáda ovládaná karieristickými ľudmi bez ideí na čelných pozíciách, dokázala čeliť skutočnému vlasteneckému či ideovému konfliktu. Za luxusné miestečká by ľahko predali národ i jeho ľudí, nezozdvihli by ani zbraň. Ale o to väčší rešpekt patrí výnimkám.