Kto je vinný za to že sa prejedáme?
Z vychutnávania si dobrého jedlo sa môže veľmi ľahko stať závislosť ako každá iná, ktorá sa nedá ovládať. To, že ani takáto závislosť nevedie k ničomu dobrému nie je žiadnym tajomstvom. Jedlo by nemalo byť našim pánom, ale malo by nám slúžiť k plnohodnotnému životu, no rozhodne nie ho v plnej miere ovplyvňovať.
Bojujú s tým mnohí, ktorí jedlo do svojho života vpustili až príliš. Od nočného prejedania sa k celkovej závislosti na jedle je len krôčik, ktorý má svoje následky. Ak sa z jedla stáva problém, ktorému človek podriadi všetko, trpí nielen fyzická a zdravotná stránka, ale aj tá psychická.
Vedci boli presvedčení o tom, že najväčšiu zodpovednosť za túto závislosť nesie náš mozog. Mozog ako orgán, ktorý riadi úplne celé naše telo a teda aj hormóny hladu a sýtosti môže za to, že si doprajeme stále viac a viac, aj keď to vlastne nepotrebujeme. Určite k tomu majú čo povedať aj chuťové poháriky, ktoré si pýtajú pridať jedla, ktoré nám chutí a všetci vieme že si najviac lahodia na jedlách nezdravých kvôli ich rôznorodým a návykovým chutiam. No vedci na základe nových výskumov prišli s objavom novým – mozog nie je jediný vinník. Má seberovného pomocníka, a tým je tenké črevo. Pri jedení stúpa množstvo takzvaných endokanabinoidov v tenkom čreve čo sú receptory, podieľajúce sa na fyziologických procesoch organizmu.
Vedci prišli na to, že tento endokanabinoidný systém v tenkom čreve má zodpovednosť za mimoriadne silnú regulačnú kontrolu nad prijímaním tukov. V podstate prišli na to, že mozog je možné kontrolovať z čreva a vďaka ďalším výskum majú dobrú správu – podľa všetkého sa to bude dať ovládať použitím liekov, ktoré účinky týchto endokanabinoidov v tenkom čreve zablokujú. Veria, že majú v rukách tromf v boji s tučnotou a prejedaním sa, no je to ešte dlhá cesta, ktorá si bude vyžadovať ďalšie výskumy a klinické štúdie. Ak by sa im to podarilo, určite by to bola obrovská pomoc pre ľudí, ktorí s týmto problémom bojujú a nevedia si s ním poradiť. Jedlo by nám malo životy len spríjemňovať, nie byť zbraňou, ktorá mieri proti nám.